Súčasné vedenie mesta vyvoláva vášne s predvolebným umiestňovaním sôch ledabolo po meste. V tomto článku sa bližšie pozriem na sochu "tancujúcich huslí". Keďže nie som sochár (rovnako ako jej autor) nebudem sa vyjadrovať k zmyslu a podobe sochy ale ako architekt sa Vám pokúsim vysvetliť prečo by tam nemala byť žiadna socha a čo by tam mohlo byť.
Urbanistický koncept tejto časti námestia založil v roku 1927 architekt Ľudovít Oelschlager. Ten veľkú hmotu radnice umiestnil do úzadia a historickú uličnú čiaru držia len dve malé "domy" po bokoch. Na jeho prácu nadviazala v 60-tych rokoch česká architektka Růžena Žertová ktorá taktiež umiestnila veľkú hmotu obchodného domu DODO do úzadia no pôvodnú uličnú čiaru držala stále pomocou nízkych výkladných kociek.
Počas normalizácie však tento koncept narušil architekt Šprlák-Uličný. Jeho dom nábytku je už len veľká hmota vzadu a pred ňou vznikol hluchý priestor s ktorým si nikto nevie rady a ktorý je ťažké zmysluplne využiť. Pri rekonštrukcii námestia sa tam ocitlo divné zátišie telefónnych búdok, ktoré snáď nikto nikdy nevyužil a dnes ich nahradila rovnako nepoužiteľná "lavička" so sochou tancujúcich huslí.
V minulosti malo takéto ustupovanie zmysel pretože centrom viedla hlavná dopravná tepna na Šíravu a tak architekti, aby dali priestor aj peším, museli ustúpiť zo zástavbou a rozšíriť chodníky (DODO, Šíravan, Jalta) prípadne vytvoriť malé námestíčka (Elán). Dnes, keď je námestie pešou zónou, je na čase vrátiť sa k pôvodnej uličnej čiare a obnoviť historický šošovkovitý tvar námestia.
A tak by sa mesto namiesto umiestňovania pochybných sôch malo snažiť tento priestor zastavať budovou zo zmysluplným obsahom. Bavíme sa tu o 386 m2 pozemkov v samotnom centre mesta, patriacich mestu. Celkom vhodná lokalita napríklad na Turisticko-informačnú kanceláriu, nemyslíte? Prípadne zázemie pre súbory vystupujúce na tribúne.
Pozemky sú dokonca dostatočne veľké aby sa tu dali znovu postaviť zbúraná Hypotečná banka a legendárny hostinec Gambrinus, ktoré tu pôvodne stáli. Stavať napodobeniny však nemá zmysel. Vypísaním architektonickej súťaže by sa určite dospelo k zaujímavým návrhom ktoré by "oživili pešiu zónu" tak ako to chce súčasné vedenie mesta.
Zdá sa Vám pritiahnuté za vlasy tam niečo stavať? Tak si stačí spomenúť že v 90-tych rokoch na časti týchto pozemkov stálo kníhkupectvo. A nemám pocit že by niekomu prekážalo v chôdzi. ;-)
PS: Rovnaký urbanistický princíp platí aj pre plánované "town schopping centre" na druhej strane radnice v drevenej dedine. Kým so svojou obrovskou hmotou neustúpi za uličnú čiaru vysokých stavieb tak tam nemá čo robiť.
Urbanistický koncept tejto časti námestia založil v roku 1927 architekt Ľudovít Oelschlager. Ten veľkú hmotu radnice umiestnil do úzadia a historickú uličnú čiaru držia len dve malé "domy" po bokoch. Na jeho prácu nadviazala v 60-tych rokoch česká architektka Růžena Žertová ktorá taktiež umiestnila veľkú hmotu obchodného domu DODO do úzadia no pôvodnú uličnú čiaru držala stále pomocou nízkych výkladných kociek.
Počas normalizácie však tento koncept narušil architekt Šprlák-Uličný. Jeho dom nábytku je už len veľká hmota vzadu a pred ňou vznikol hluchý priestor s ktorým si nikto nevie rady a ktorý je ťažké zmysluplne využiť. Pri rekonštrukcii námestia sa tam ocitlo divné zátišie telefónnych búdok, ktoré snáď nikto nikdy nevyužil a dnes ich nahradila rovnako nepoužiteľná "lavička" so sochou tancujúcich huslí.
V minulosti malo takéto ustupovanie zmysel pretože centrom viedla hlavná dopravná tepna na Šíravu a tak architekti, aby dali priestor aj peším, museli ustúpiť zo zástavbou a rozšíriť chodníky (DODO, Šíravan, Jalta) prípadne vytvoriť malé námestíčka (Elán). Dnes, keď je námestie pešou zónou, je na čase vrátiť sa k pôvodnej uličnej čiare a obnoviť historický šošovkovitý tvar námestia.
A tak by sa mesto namiesto umiestňovania pochybných sôch malo snažiť tento priestor zastavať budovou zo zmysluplným obsahom. Bavíme sa tu o 386 m2 pozemkov v samotnom centre mesta, patriacich mestu. Celkom vhodná lokalita napríklad na Turisticko-informačnú kanceláriu, nemyslíte? Prípadne zázemie pre súbory vystupujúce na tribúne.
Pozemky sú dokonca dostatočne veľké aby sa tu dali znovu postaviť zbúraná Hypotečná banka a legendárny hostinec Gambrinus, ktoré tu pôvodne stáli. Stavať napodobeniny však nemá zmysel. Vypísaním architektonickej súťaže by sa určite dospelo k zaujímavým návrhom ktoré by "oživili pešiu zónu" tak ako to chce súčasné vedenie mesta.
Zdá sa Vám pritiahnuté za vlasy tam niečo stavať? Tak si stačí spomenúť že v 90-tych rokoch na časti týchto pozemkov stálo kníhkupectvo. A nemám pocit že by niekomu prekážalo v chôdzi. ;-)
PS: Rovnaký urbanistický princíp platí aj pre plánované "town schopping centre" na druhej strane radnice v drevenej dedine. Kým so svojou obrovskou hmotou neustúpi za uličnú čiaru vysokých stavieb tak tam nemá čo robiť.
Súvisiace články: DODO Námestie Slobody
Komentáre
Zverejnenie komentára
Ďakujem za váš komentár :-)